Je rozšírená po celom svete, ale pochádza prevažne z miernych severných oblastí. Drevina borovice, ktorú dobre poznáme rastie najmä v horách alebo v rovinách Severnej Európy. V rovinách borovice nájdeme v piesočnatých pôdach, kdežto vo vyšších polohách rastie kľudne aj v strmých svahoch. Borovica je veľmi prispôsobivá a nie je vôbec závislá od počasia. Životnosť borovíc sa datuje na 100 až 1000 rokov. Najstaršia borovica s prívlastkom Matuzalem však toto číslo značne predišla a rastie v Kalfornii s vekom až 4840 rokov!
Ako všetky stromy aj rastliny, poskytujú borovice biotop a množstvo ďalších ekosystémových služieb a borovicové semená sú zdrojom potravy pre vtáctvo, veveričky a množstvo iných zvierat. Mnoho borovíc sa pestuje ako okrasné rastliny, vrátane čiernych, bielych a himalájskych borovíc. Hlavné využitie borovicového dreva opäť nájdeme v stavebníctve, najmä pri výrobe tatranských obkladov, podláh, nábytku, avšak aj olej lisovaný z ihličia borovice má svoje zastúpenie priamo v medicíne. Píniové oriešky, ktoré sa pražia, alebo pečú sú semenami borovice. Dokonca, biele vnútro niektorých borovíc možno použiť na výrobu borovicového chleba.
Borovice majú pomerne mäkké drevo a ich ihličie rastie vo zväzkoch po päť ihlíc. U nás je najznámejšia borovica lesná. Jej drevo je svetlé, ale môže mať jemný červenkastý, alebo žltý odtieň. Vyniká výraznou kresbou s pruhovanou textúrou v reze, nezameniteľnou vôňou a mäkkým drevom s vyšším obsahom živíc, vďaka ktorým je drevo ľahšie a pružnejšie, avšak odolnejšie. Drevo však máva veľký počet hrčí, čo môže byť nevýhodou a nepracuje sa s ním zrovna najľahšie, ťažšie sa obrusuje a má aspekty k plesniveniu, preto je na mieste správne vysušenie a následná impregnácia, aby sa predišlo modraniu. Aj v najkrajších sviatkoch v roku nám borovice spríjemňujú tento čas. Ako vianočné stromčeky sú veľmi odolné, dlho vydržia zelené, a znesú veľké množstvo ozdôb vďaka svojej pevnosti. Z borovicových guľatín sa vyrábajú aj obľúbené zrubové konštrukcie, ktoré ste určite videli v rôznych horských oblastiach Slovenska.
Borovica lesná zo Zámockej záhrady z Hlohovca bojovala v roku 2017 o titul Strom roka, čím sa ocitla medzi dvanástimi najúspešnejšími stromami z celého Slovenska. Cieľom tohto projektu je upozorniť na vzácne, staré a najmä ohrozené stromy a tým vzbudiť v ľuďoch záujem o prírodu. Po ukončení súťaže sa „borovica z Hlohovca“ umiestnila na bronzovom mieste. Ako jeden z víťazných stromoch tak dostala výhru -príspevok na ošetrenie v hodnote 300€, ktorý bol použitý na jej údržbu a úpravu okolia.
Svoje naj má však právom aj borovica rastúca na Liptove, na lúke nad Bešeňovou. Vďaka miestu, kde rastie osamotená a jej koruna je netypicky košatá, je považovaná za najromantickejší strom. Množstvo párov si pri nej zveční zamilované svadobné fotografie, s výhľadom na horizont Liptovskej krajiny.
