To sa odráža aj v našej veľkonočnej tradícii – šibačke. Využitie vŕbových prútov pri kolede je však pomerne moderná záležitosť. Od nepamäti má tento strom praktické využitie v košíkarstve, rezbárstve, spevňovaní brehov riek a rybníkov a hľadaní vody – prútikárení. Liečebné účinky vŕbovej kôry využívajú čínski lekári už tisícky rokov. O niečo mladšie recepty na vŕbovú kôru písali aj egyptskí lekári a ich kolegovia v starom Grécku(Hippokrates) a Ríme. Správnosť ich pozorovaní a liečby potvrdil o mnoho storočí neskôr moderný výskum. Dnes je teda vedecky dokázané, že poctivá “šibačka” môže mať aj antipyretické, analgetické, antireumatické a antibiotické účinky.
Európanka v bielom
Vŕba biela (Salix alba) pochádza od nás, teda z Európy. Rastie od Škandinávie až po Stredomorie, severnú Afriku a Strednú Áziu. Rozšírila sa aj v zámorí – v Severnej Amerike alebo Austrálii. Jej stanovište je vždy späté s vodou – väčšinou sú to nížiny, zaplavované oblasti, lužné lesy, brehy, hrádze, pramene. Rastie vždy na slnečnom mieste. Často sa vysádza umelo, kvôli zberu prútia sa dokonca pestuje vo veľkom. Vŕba biela býva mohutný a vysoký strom s tmavošedou kôrou a vejárovitou korunou. Tenké striedavé listy na prútových vetvách sú na líci lesklé, zospodu šedo biele s jemnými chĺpkami. Odtiaľ pochádza jej druhové meno. Iné vŕby (asi 500 druhov) majú tmavšie chĺpky. Vŕby sú dvojdomé rastliny, kvitnú začiatkom jari. Plodia tobolky s malými, ale riadne ochlpenými semienkami. Ak sa vám ujal v detstve zasadený prútik, pravdepodobne vás prežije – vŕba biela sa dožíva aj 100 rokov.
Zázrak farmácie
Okrem flavonoidov, enzýmov, živice, trieslovín a minerálov obsahuje vŕbová kôra aj značné množstvo glykozidu salicín. Túto hlavnú liečebnú zložku extrahovali v roku 1838 v Nemecku, nazvali ju kyselina salicylová a začali priemyselne vyrábať. V roku 1899 chemici (firmy Bayer) pozmenili štruktúru molekuly kvôli nežiadúcim účinkom (dlhodobé užívanie priveľkého množstva totiž poškodzuje žalúdočnú sliznicu, spôsobuje bolesti, žalúdočné vredy a silné krvácanie),vďaka čomu vnikla kyselina acetylsalicylová a jeden z najznámejších liekov –aspirín. Ani jeho dlhodobé užívanie sa však neodporúča. Lekári teraz potvrdili, že extrakt z kôry vŕby bielej – prírodná zmes salicínu a ostatných látok – je oveľa účinnejšia než syntetický aspirín a dá sa užívať aj dlhodobo.
Sila prírody
Extrakt z kôry vŕby bielej veľmi účinne potláča horúčku, zápal a bolesť. Táto kombinácia je skvelá pri nachladnutí, vŕba je však oveľa silnejší kaliber. Dokáže uľaviť aj pri zápale trojklaného nervu, ťažkých migrénach, artritíde, po chirurgických zákrokoch, a podobne. Celkovo upokojuje – užíva sa pri nespavosti. Oproti aspirínu je vhodná aj pri liečbe chronických zápalov šliach, nervov, kĺbov či zubov. Vŕbový čaj podporuje vylučovanie, takže je vhodný na zápaly močových ciest, reumatizmus a dnu. Vonkajšie použitie vo forme kúpeľa, obkladov či zásypov sa ponúka pri rôznych zápaloch či poraneniach kože. Okrem protizápalových a dezinfekčných účinkov sa tu uplatňuje aj adstringentné, sťahujúce pôsobenie vŕbovej kôry. Pomáha doslova od hlavy až po päty – na lupiny, akné, hnisavé rany, omrzliny, mykózy, hemoroidy a potenie nôh.
Na prútiky s mierou
Vŕbovú kôru dostanete v rôznych formách v lekárni. Prečo však nevyužiť ideálnu príležitosť? Keď už pôjdete pre prútiky na šibačku, spojte príjemné s užitočným. Zlúpnutú kôru rýchlo usušte a podrvte, s dávkovaním ale veľmi opatrne: čaj (lyžička kôry na hrnček vody, na vonkajšie použitie silnejšie) sa užíva po lyžiciach, len niekoľkokrát denne. Rovnako ako aspirín nesmú vŕbovú kôru užívať tehotné a dojčiace ženy, pacienti so žalúdočnými vredmi, bronchiálnou astmou a poruchou zrážanlivosti krvi.
Vedeli ste že?
Niektoré vŕby sú zakrpatené ako napríklad Salix herbacea, ktorá dorastá do výšky cca 6 cm.
Zdroj: https://www.energy.sk/sk/menu_x6613x.asp
